Volám sa Rastik, mám 8 rokov. Chodím do školy a potom do herne, kde sa zabávam a učím.
Moje prvé slovo bolo čokoláda. Bolo to preto, že ju mám veľmi rád. Tak veľmi som ju chcel, že som sa to naučil hovoriť. Viem povedať čo chcem, len nie vždy mi je rozumieť. Snažím sa požívať dvojslovné pomenovania. Rád sa hrám, vydržím pri hre cca 20 minút ale za odmenu musím mať fit loptu alebo sladkú odmenu. Je pravda, že niekedy sa mi nechce a poviem „POMOC“, alebo niečo neviem, tak tiež poviem „POMOC“. Mám svoju osobnú asistentku, ktorá robí so mnou ABA terapiu. Vďaka tomu som sa naučil abecedu, počítať, poznávať farby … a tiež mi pomáha lepšie sa orientovať vo svete. Každý deň sa učíme a popri tom sa hráme. Je pravda, že sa to niekedy zvrhne na šantenie. Mám strach z predmetov čo majú veľké oči, alebo z vecí čo viem iba ja. Viem sa sám napapať, ísť na WC, umyť si ruky, obliecť. Neviem povedať čo ma bolí.
Čo rád robím
- Veľmi rád mám loptové hry, hlavne fit loptu taktiež behanie, cvičenie a trampolínu
- Rád si púšťam a počúvam rytmickú hudbu.
- Pozriem si aj DVD či krátke ukážky z video hier
- Zbožňujem šteklenie a bláznenie s dospelými
- Rád sa učím a rád čítam
- Zahrám si aj pexeso a iné hry
Čo nemám rád
- Veľmi sa bojím zubárov, vtedy potrebujem mať pri sebe mamku aj ocka
- Keď niečo chcem a druhí tomu nerozumejú, tak plačem a keď sa veľmi hnevám tak sa udieram do hrudníka
Mám ešte sestričku Paulínku, veľkého brata Alexa, ktorých niekedy zlostím ale taktiež spolu šantíme a chodíme na výlety. Mám najlepších rodičov na svete. Sú trpezliví, obetaví a cítim stále ako ma majú veľmi radi. Viem, niekedy to majú so mnou ťažké, ale ja im to vraciam svojou láskou, svojím úsmevom, gestom. Svojou bezstarostnou náladou im vraciam úsmev, keď už sú unavení.